Ako nájsť riešenie, keď sa zdá, že žiadne neexistuje?

Úvod

Predstav si, že stojíš pred výzvou – potrebuješ prísť s novým nápadom, ale nič originálne ti nenapadá. Tvoj tím brainstormuje už hodiny, no stále sa točíte okolo rovnakých riešení. Výsledkom je frustrácia a pocit, že všetko už bolo vymyslené.

Ak sa chceš naučiť premýšľať inovatívne, nestačí len čakať na inšpiráciu. Potrebuješ nástroje, ktoré ti pomôžu lepšie definovať problém a generovať riešenia. Práve na to slúžia metódy kreatívneho myslenia z Google Design Sprint, Interaction Design Foundation a Harvard Business ReviewAssumptions Mapping, SCAMPER, Brainwriting a Reframing.

Assumptions Mapping

Za každým novým produktom alebo službou stoja kľúčové predpoklady, ktoré môžu byť správne alebo nesprávne. Ak sú nesprávne, môžu výrazne ovplyvniť úspech alebo neúspech projektu. Metóda Assumptions Mapping umožňuje tímom identifikovať tieto predpoklady, roztriediť ich a zamerať sa na ich overenie prostredníctvom experimentov.

Tento prístup sa zameriava na tri hlavné otázky:

Je to žiadané? (Desirable) – Chcú to ľudia vôbec?

Je to životaschopné? (Viable) – Má to udržateľný biznis model?

Je to realizovateľné? (Feasible) – Dokážeme to technicky a logisticky zrealizovať?

(Zdroj: Google Design Sprint – Assumption mapping)

 

Predpoklady sa v tíme vizuálne rozdeľujú podľa dôležitosti a neistoty. Identifikácia tých najkritickejších pomáha sústrediť sa na oblasti, ktoré treba overiť ako prvé.

Príklad z praxe: Startup s udržateľným oblečením

Tím vyvíja e-shop s oblečením z recyklovaných materiálov. Pomocou Assumptions Mapping identifikovali tri kľúčové predpoklady:

Desirable: Mladí zákazníci (18–30 rokov) sú ochotní zaplatiť o 30 % viac za udržateľné oblečenie.

Viable: Príbeh značky a transparentnosť výroby pomôžu konkurovať fast fashion reťazcom.

Feasible: Výrobcovia ponúkajú udržateľné materiály za ceny, ktoré umožnia udržateľné marže.

Následne tím overil tieto predpoklady rozhovormi so zákazníkmi, prieskumom trhu a kontaktovaním dodávateľov.

(Zdroj: Jeff Gothelf & Josh Seiden – Lean UX)

SCAMPER

SCAMPER je metóda, ktorá pomáha tímom pozerať sa na problém z rôznych uhlov a objavovať nové riešenia. Princípy SCAMPER vychádzajú z otázok, ktoré modifikujú existujúce riešenia a vedú k novým nápadom.

Substitute (Zameniť) – Dá sa nahradiť niektorý prvok riešenia?

Combine (Kombinovať) – Môžeme spojiť viacero prvkov do jedného?

Adapt (Prispôsobiť) – Ako môžeme riešenie upraviť na nový účel?

Modify (Zmeniť) – Dá sa niečo zväčšiť, zmenšiť, zjednodušiť?

Put to another use (Použiť inak) – Dá sa produkt využiť na niečo iné?

Eliminate (Odstrániť) – Čo môžeme vynechať, aby bolo riešenie efektívnejšie?

Reverse (Obrátiť poradie) – Čo ak spravíme veci naopak?

 

Príklad z praxe: Netflix

Netflix pôvodne fungoval ako online požičovňa DVD. Aplikovaním SCAMPER postupne prešiel na nový model:

Substitute: Nahradil fyzické disky online streamovaním.

Eliminate: Odstránil nutnosť chodiť do požičovne.

Modify: Prispôsobil obsah personalizovaným odporúčaniam.

Put to another use: Umožnil binge-watchovanie celých sérií.

(Zdroj: Interaction Design Foundation – Scamper: How to use the best ideation methods )

Brainwriting

Brainwriting je alternatíva klasického brainstormingu, ktorá umožňuje všetkým členom tímu aktívne sa zapojiť do generovania nápadov bez obáv z dominancie extrovertnejších členov skupiny.

Namiesto verbálnej diskusie tím postupuje podľa nasledujúceho procesu:

  1. Každý člen napíše 3–5 nápadov na papier alebo do zdieľaného dokumentu.
  2. Po 5 minútach si účastníci vymenia poznámky a pridajú nové nápady k existujúcim.
  3. Tento proces sa opakuje niekoľkokrát.
  4. Nakoniec sa všetky nápady vyhodnotia a vyberú sa najperspektívnejšie riešenia.
 

Príklad z praxe: Redizajn e-shopu

Tím marketingu pracoval na novom dizajne e-shopu, ale brainstorming neprinášal nové nápady. Po zavedení brainwritingu získali oveľa viac kreatívnych riešení, napríklad interaktívne odporúčania produktov na základe nálady zákazníka.

(Zdroj: Interaction Design Foundation – Brainwriting)

Reframing (zmena perspektívy)

Reframing je technika, ktorá pomáha pozrieť sa na problém z nového uhla. Často sa stáva, že problém je definovaný nesprávne alebo príliš úzko, čo bráni nájdeniu efektívnych riešení.

Príklad z praxe: Airbnb

Airbnb na začiatku riešil problém dôvery medzi hosťami a hostiteľmi. Namiesto klasického marketingového prístupu preformulovali otázku:

„Ako môžeme spraviť prenájom cudzieho bytu takým dôveryhodným, ako keď bývam u priateľa?“

Výsledkom boli nové riešenia:

  • Zavedenie recenzií a hodnotení medzi hostiteľmi a hosťami.
  • Vytvorenie overených profilov s osobnými popismi.
  • Zavedenie poistenia pre hostiteľov, čím sa znížili riziká prenájmu.

 

(Zdroj: Harvard Business Review – To solve a problem, reframe it.)

Záver

Ak chceš prichádzať s lepšími nápadmi a riešiť skutočné problémy, nestačí len čakať na inšpiráciu. Potrebuješ systematický prístup, ktorý ti pomôže definovať, testovať a rozvíjať nápady efektívnejšie. Assumptions Mapping ti ukáže, ktoré predpoklady musíš overiť skôr, než investuješ čas a peniaze, SCAMPER ti pomôže upraviť a rozšíriť existujúce riešenia, Brainwriting zabezpečí, že sa dostanú k slovu všetky nápady v tíme, a Reframing ti umožní pozrieť sa na problém z úplne nového uhla.

Chceš vedieť, ako tieto metódy aplikovať na svoj startup? Pridaj sa do Atum startupovej komunity, kde nájdeš odpovede na témy inovácií a podnikania!

Picture of Anna Lukáčová
Anna Lukáčová
Founder, Designer, innovation specialist.
Pridaj sa k ATUM komunite